Gény majú vplyv aj na zranenia. Vyššie genetické riziko môže byť rozhodujúce najmä pre športovcov.
Ruptúra predného skríženého väzu (ACL) je jedno z najčastejších traumatických poranení v oblasti kolenného kĺbu. V USA sa jedná až o 250 000 úrazov behom jedného roka.
Najnovšie štúdie nám ukazujú, že ruptúra ACL veľmi úzko súvisí našou genetikou a to až do 69 %. Pokiaľ vás zaujíma ako je to možné a ako sa pokúsiť tomuto zraneniu vyvarovať, jednotlivé riadky nižšie sú práve pre vás.
ACL je jedným zo 4 hlavných väzov, ktorý zabezpečuje stabilitu kolenného kĺbu. Väz stabilizuje kĺb v predo-zadnom smere, čím zabraňuje posunu holennej kosti smerom vpred a zároveň aj rotácií. Pri nadmernom namáhaní alebo náhlych pohyboch, ako sú zmeny smeru, skoky alebo pády, môže dôjsť k natiahnutiu alebo až k úplnej ruptúre ACL.
Jedným z hlavných príznakov ACL ruptúry je pocit prudkej bolesti v oblasti kolena. Môže sa tiež vyskytnúť pocit, že koleno „vypadlo“ alebo „sa cíti sa nestabilne“. Opuch kolena je ďalším bežným príznakom, ktorý sa môže vyskytnúť v dôsledku zápalu a krvácania do kĺbu.
Po dôkladnom vyšetrení, ktoré zahŕňa klinické testovanie spolu v kombinácií s MRI ( magnetickou rezonanciou) sa vyhodnotí, či je potrebná operácia, alebo sa zvolí konzervatívna liečba. Samotný postup závisí od viacerých kritérií a je v kompetencií lekára, fyzioterapeuta a v neposlednej rade samotného pacienta.
Ako súvisí samotná genetika s ruptúrou ACL?
Nedávne výskumy sa zameriavajú na identifikáciu konkrétnych génov, ktoré môžu byť spojené s rizikom vzniku ACL ruptúry. Niektoré z týchto génov sú zodpovedné za tvorbu kolagénu, proteínu, ktorý je základnou stavebnou jednotkou väziva. Mutácie alebo variancie týchto génov môžu mať vplyv na pevnosť a elasticitu kolagénu, čo zvyšuje pravdepodobnosť poranenia ACL.
Okrem genetiky existuje aj interakcia medzi genetickými faktormi a vonkajšími vplyvmi, ako je fyzická aktivita a športové zaťaženie. Napríklad jednotlivec s genetickou predispozíciou na slabšie väzivo môže byť viac ohrozený ruptúrou ACL, a to obzvlásť, ak sa venuje športom s vysokým rizikom zranenia (napr. futbal).
Dôležité je však zdôrazniť, že genetické faktory nie sú jediným dôvodom pre vznik ruptúry ACL. Medzi ďalšie a veľmi dôležité faktory zaraďujeme samotnú silu svalov, stabilizáciu kĺbu, výšku zaťaženia, únavu, vonkajšie faktory, či predchádzajúce zranenia.
Samotné zranenie ACL je multifaktoriálne a bohužiaľ, nevieme mu 100% predchádzať.
Na čo sa však má zmysel zamerať, v rámci prevencie ruptúry ACL?
1. Silový tréning- ten sa javí ako najlepšia prevencia. Našim cieľom by malo byť posilniť okolité svaly v oblasti kolenného kĺbu a to konkrétne adduktory, abduktory, stehenné svaly, sedacie svaly, hamstringy, či svaly stredu nášho tela. Netreba však zabúdať aj na rotátory v oblasti bedrového kĺbu. Hamstringy sú dôležitá svalová skupina, ktorej by sme mali venovať pozornosť, nakoľko sú synergisti- dopomáhajú ACL k stabilizácií kolena.
2. Plyometrický tréning, či tréning na zmenu smeru- dôležitou súčasťou je svoj tréning zamerať aj na zmeny smeru či výskoky pri rôznom zaťažení. Budujeme tak stabilitu, dynamiku a súčasne pripravujeme telo zvládať tieto situácie i v bežnom živote (napr. futbalisti pri zápasoch).
3. Postupné zvyšovanie záťaže- pokiaľ ste nováčik, či začínate s nejakých športom, dôležité je zvyšovať intenzitu a objem tréningu postupne. Umožníte tak telu postupnú adaptáciu na záťaž.
4. Dbajte na regeneráciu a kvalitný spánok- spánok a samotná regenerácia je dôležitá prevencia pri každom zranení. Zo štúdií vyplýva, že samotná únava či psychický stres zohráva dôležitú rolu pri výskyte zranení.
5. Rozcvička- tento bod sa môže niektorým zdať ako zbytočný, avšak je dôležité sa pred fyzickým výkonom zohriať a pripraviť svaly, väzy či kĺby na pohyb. Zabezpečíme tým lepší prietok krvi, či zvýšime svalovú koordináciu.
Hoci ruptúre ACL nedokážeme 100% predchádzať, no dokážeme pomocou výsledkov z nášho genetického testovania zistiť, či je naše riziko zranenia vyššie. V kombinácií s kvalitným tréningom a s jednotlivými postupmi zameranými na prevenciu, sa môžeme pokúsiť vyvarovať tomuto zraneniu, a to do čo najvyššej možnej miery.
Bc. Jessica Zatlkajová
Fyzioterapeutka, Alpha Fyzio
