Prečo niektorí ľudia môžu stráviť celé leto v prírode bez otravovania komármi, kým iných idú doslova zožrať?
Hlavnú úlohu tu zohráva neviditeľné chemické pole vzduchu okolo nás. Toto pole využívajú komáre pomocou zmyslových orgánov, pričom nasledujú jemné chemické stopy, ktoré okolo seba zanechávame. Kľúčovú úlohu pritom zohráva oxid uhličitý, ktorý sa hneď po vydýchnutí nepremieša so vzduchom. Komáre môžu zacieliť človeka až do vzdialenosti 50 metrov, pričom nasledujú vyššie koncentrácie oxidu uhličitého vo vzduchu.
K výberu konkrétnej obete dochádza, až keď sa komáre dostanú do oblasti približne 3 metrov od skupiny potenciálnych cieľov. V tejto oblasti komáre berú do úvahy viacero faktorov, ktoré sa medzi nami líšia, ako je teplota kože, prítomnosť vodných pár alebo farba.
Ako si komáre vyberajú svoju obeť?
Najdôležitejším faktorom pri výbere konkrétnej obete sa zdajú byť chemické zlúčeniny produkované kolóniami mikróbov, ktoré žijú na našej koži. Baktérie premieňajú sekréty našich potných žliaz na prchavé zlúčeniny, ktoré sa dostávajú do čuchového systému na hlave komárov. Tieto zlúčeniny sú veľmi komplexné, pričom obsahujú okolo 300 rôznych zložiek, ktoré sa líšia od človeka k človeku na základe genetických rozdielov a prostredia. Napríklad muži s väčšou rôznorodosťou kožných mikróbov mali tendenciu získať menej uštipnutí komármi, ako muži s menej rôznorodými kožnými mikróbmi. Jemné rozdiely v zložení týchto zlúčením môžu zodpovedať za veľké rozdiely v tom, koľko uštipnutí človek dostane. Zloženie týchto mikrobiálnych kolónií sa môže časom meniť aj u toho istého jedinca, napríklad pri chorobe.
Nad mikróbmi na našej koži nemáme moc kontroly, môžeme však obmedziť počet uštipnutí nosením svetlejšieho oblečenia, keďže komáre milujú čiernu farbu.
Zdroje