Paulína je absolventkou odboru genetika na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Doktorandské štúdium absolvovala na Slovenskej akadémii vied, kde získala titul PhD. v odbore biochémia. V spoločnosti DNA ERA pôsobí na pozícii genetičky. Zaoberá sa prípravou podkladov pre DNA analýzy, následným vytváraním odporúčaní v súlade s najaktuálnejšími poznatkami vedy a ďalšími vedeckými projektami.
Antioxidanty – prečo sú dôležité a ako ich prijímať
Pojmy ako antioxidanty, voľné radikály a oxidačný stres sú často skloňované výrazy v súvislosti s výživou, imunitou a prevenciou. Viete však čo tieto pojmy presne znamenajú?
Čo sú to voľné radikály?
Voľné radikály sa označujú aj ako reaktívne formy kyslíka, pretože väčšinou ide o jeho zlúčeniny, ktoré majú vo svojej molekule jeden alebo viac nespárených elektrónov. Takáto forma kyslíka je vysoko nestabilná, a preto rýchlo reaguje s okolitými molekulami, ako sú proteíny, lipidy alebo DNA. Voľné radikály vznikajú v bunke prirodzene, pričom hlavným pôvodcom sú bunkové organely mitochondrie, ktoré slúžia ako energetické centrum bunky. Za normálnych okolností dokážu bunky voľné radikály efektívne odstrániť pomocou antioxidačných systémov.
Čo sa stane ak sa naruší rovnováha?
Ak dôjde k narušeniu rovnováhy medzi ochranným systémom a množstvom voľných radikálov, dochádza k oxidačnému stresu a poškodzovaniu spomínaných molekúl. To môže viesť k vzniku mutácií, strate funkcie enzýmov, narušeniu bunkových membrán a v konečnom dôsledku až k programovanej smrti bunky. Nadmernú tvorbu voľných radikálov ovplyvňuje aj životný štýl, stres a rôzne ďalšie faktory prostredia. Medzi faktory prostredia patria najmä:
- fajčenie,
- príjem alkoholu,
- vysoká hladina cukru v krvi,
- toxíny, nadmerné vystavovanie sa UV žiareniu,
- znečistenie vzduchu a iné.
Prečo je prospešná konzumácia antioxidantov?
Okrem zmeny návykov môžeme svojim bunkám pomôcť v boji s oxidačným stresom aj konzumáciou antioxidantov. Ide o látky, ktoré majú potenciál vychytávať a zneškodňovať voľné radikály, zvyšovať aktivitu antioxidačných systémov, prípadne brániť vzniku reaktívnych foriem kyslíka. Antioxidanty môžu byť prírodné alebo syntetické. Práve prírodné antioxidanty majú podľa mnohých štúdií potenciál odvracať vznik celej škály ochorení, medzi ktoré patria nádorové ochorenia, diabetes, zápalové procesy, ochorenia pečene, kardiovaskulárne ochorenia, sivý zákal, ochorenia obličiek a neurodegeneratívne choroby. Na vzniku týchto na pohľad nesúvisiacich ochorení sa podieľajú mnohé gény a životný štýl, avšak ich spoločným pôvodcom je práve oxidačný stres. Užívanie vysokých dávok antioxidantov vo forme výživových doplnkov však môže byť kontraproduktívne a dokonca škodlivé. Ak vám ich užívanie neodporučil lekár, oveľa lepšou formou je príjem antioxidantov zo stravy.
Skvelým zdrojom antioxidantov je káva
Zaujímavou skutočnosťou je, že vo vyspelom svete je najčastejším zdrojom antioxidantov práve káva, ktorá je konzumovaná častejšie ako iné zdroje antioxidantov. Káva obsahuje polyfenoly, ktoré pomáhajú predchádzať vzniku diabetu druhého typu, nádorových a srdcovocievnych ochorení. Ďalej obsahuje tzv. hydroxyškoricové kyseliny, ktoré veľmi efektívne neutralizujú voľné radikály. Ľudia, ktorí pravidelne pijú kávu, majú skutočne znížené riziko vzniku diabetu druhého typu (s každou šálkou denne o 7 %), cirhózy pečene, srdcovocievnych ochorení a Parkinsonovej či Alzheimerovej choroby. Konzumácia už jednej šálky kávy denne znížila riziko skorého úmrtia o 5 – 6 %. Na druhej strane však majú jednotliví ľudia rôznu toleranciu na najznámejšiu zložku kávy – kofeín. Svoju citlivosť na kofeín môžete zistiť v našom teste.
Ovocie a zelenina bohatá na antioxidanty
V prípade prírodných zdrojov antioxidantov platí pravidlo čím farebnejšie, tým lepšie. Najmä v letných mesiacoch máme dostupnú celú paletu lokálnych antioxidantov. Medzi prírodné antioxidanty patria napríklad vitamíny C, E a flavonoidy. Medzi zdroje bohaté na vitamín C patria paprika, paradajka a zemiaky. Vysoký obsah vitamínu E sa zasa nachádza v oleji z pšeničných klíčkov, slnečnicových semienkach a oleji, v mandliach a lieskových orechoch. Flavonoidy sa nachádzajú najmä v bobuľovom ovocí, pričom najviac druhov je zastúpených v černiciach, malinách a čučoriedkach. Medzi ďalšie zdroje flavonoidov patria napríklad červená kapusta, červené víno a petržlenová vňať. Ďalšou skupinou antioxidantov sú karotenoidy, ktorých zdrojom je okrem mrkvy aj melón, špenát a mango. Ďalšou dôležitou skupinou sú zlúčeniny obsahujúce organickú síru – cibuľa, cesnak.
Dôležitá je rovnováha
Napriek tomu, že sa voľné radikály väčšinou spájajú s negatívnym efektom, v malom množstve sú pre naše telo dôležité. Reaktívne formy kyslíka sú potrebné pre aktiváciu mnohých proteínov, ktoré sa podieľajú na bunkovej signalizácii. Zároveň sú využívané bunkami imunitného systému pri odstraňovaní patogénov. Rovnováha medzi voľnými radikálmi a antioxidantmi v tele je dôležitá. O význame zaradenia antioxidantov do stravy však nie je pochýb. So zistením, ako sa vaše telo dokáže vysporiadať s oxidačným stresom, vám pomôže informácia o genetickej predispozícii na aktivitu antioxidačných enzýmov, ktorú môžete zistiť v našom DNA teste.
Zdroje:
- Neha, Kumari et al. “Medicinal prospects of antioxidants: A review.” European journal of medicinal chemistry vol. 178 (2019): 687-704. doi:10.1016/j.ejmech.2019.06.010
- https://www.healthline.com/nutrition/coffee-worlds-biggest-source-of-antioxidants#benefits
- https://www.medicalnewstoday.com/articles/324863
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23017782/
- https://www.webmd.com/diet/foods-high-in-flavonoids#2
- https://www.healthline.com/nutrition/foods-high-in-vitamin-e
- https://biologydictionary.net/oxidative-stress/
Zdroje fotografií:
