Ukončila magisterské štúdium v odbore klinická biochémia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK). Časť štúdia, ktorá bola zameraná na ľudské telo, prebiehala aj na Lekárskej fakulte UK. Diplomovú prácu robila pod záštitou Virologického ústavu SAV (Slovenskej akadémie vied, pozn. autora), pričom si rozšírila vedomosti o virológiu a molekulárnu biológiu. V súčasnosti pokračuje v externom štúdiu RNDr., ktorému sa venuje popri práci na pozícii Specialist Regulatory a ako súčasť chemického oddelenia súkromnej spoločnosti rieši zloženie a odbornú dokumentáciu k rôznym produktom. Mnoho ľudí ju pozná vďaka jej blogu a profilu _skumavka_ na Instagrame, kde sa snaží priblížiť vedu a fungovanie ľudského tela “obyčajným” ľuďom. Blogovanie o témach, ako veda alebo zdravie, hoaxy, prevencia a zdravý životný štýl. Aj o týchto témach sme sa rozprávali s vedkyňou, Lenkou Hrobárovou.
Na Instagrame vystupujete pod profilom _skumavka_. Máte už viac ako 5000 sledovateľov a cez tento profil ľuďom približujete rôzne témy, týkajúce sa zdravia, vedy a zdravého životného štýlu. Čo vás k tomu viedlo, založiť tento projekt?
Motivácií, založiť si profil zameraný na vedu a ľudské telo, bolo hneď niekoľko. Prvá motivácia bola skôr osobná. Okrem toho, že ma bavilo moje štúdium, som vždy mala rada umenie. To mi začalo vo svete vedeckej racionality chýbať, aj keď aj veda je v určitom zmysle slova umením. Premýšľala som teda nad tým, ako tieto moje dve vášne spojiť. Spojila som teda vysvetľujúce texty s vlastnoručne kreslenými a fotenými obrázkami.
Druhá motivácia bola menej osobná. Zlá situácia v spoločnosti a samotná pandémia. Nechcela som zneužiť pandémiu na zviditeľnenie sa, no frustrovalo ma nekonečné množstvo konšpirácií a poloprávd, čo sa šíria komentármi a celkovo internetom. Vďaka tomu som si uvedomila, ako tragicky zle sú ľudia informovaní o týchto témach a ako nevedia narábať s informáciami vedeckého charakteru a najmä ako mnohí nevedia rozlíšiť relevantnú informáciu pochádzajúcu z vedeckého článku od polopravdy na konšpiračnom webe. Keďže som vedecký odbor vyštudovala, povedala som si, že hoci bude ťažké bojovať proti senzáciám v podobe hoaxov – chcela som priložiť ruku k dielu.
S akými reakciami sa stretávate od svojich fanúšikov? Ako reagujú na tieto témy?
Som veľmi prekvapená z milých a pozitívnych reakcií. Vzhľadom na súčasnú spoločenskú situáciu a nastupujúcu vlnu „hejtu“ a konšpirácií, ktoré sa šíria internetom, som bola tak trochu pripravená na konfrontáciu „inak zmýšľajúcimi“ ľuďmi, najmä keď riešim očkovanie a COVID-19. Prekvapivo som sa stretla zatiaľ iba s jednou konfrontáciou od pani, ktorá odmietala očkovanie a argumentovala článkami od pána „doktora“, ktorý popiera existenciu AIDS a bol všeobecne známy propagáciou konšpirácií. Okrem toho si však všímam, že ľudí baví nielen pozerať pekné obrázky, ale aj dozvedať sa zaujímavé informácie. Niekoľko študentov vedy mi napísalo, že som pre nich motiváciou, čo ma posúva ďalej a vďaka tomu vidím, že to čo robím, má zmysel.
Vo svojich postoch sa zameriavate aj na vyvracanie hoaxov a sledovateľom dávate možnosť pýtať sa rôzne otázky, na ktoré potom dávate odpoveď. Ako veľký je podľa vás problém hoaxov o zdraví a vede na Slovensku? Obzvlášť v období pandémie? Veria slováci hoaxom?
Hoaxy boli jeden z hlavných dôvodov, prečo som si tento instagram založila. Začala som pozorovať, že niektoré hoaxy sú nebezpečnejšie ako niektoré ochorenia. A Slováci im často veselo veria. Veľmi ma zarážalo, keď som videla tie enormné množstvá zdieľaní niektorých bludov, ktoré ani na prvý pohľad nemôžu byť pravdivé. Máme síce slobodu slova, to ale neznamená, že sa teraz musí každý ku všetkému vyjadrovať. Ja tiež nepíšem o tom, ako napríklad opraviť auto, pretože sa tomu vôbec nerozumiem a sú tu na to omnoho kompetentnejší ľudia, preto nechápem, prečo sa niektorí ľudia, čo sa s virológiou nikdy nestretli majú potrebu vyjadrovať k tomu, ako nám očkovanie manipuluje DNA a ako nás chcú čipovať. To platí aj pre politikov, ktorých výroky sú pre mňa často najviac nepochopiteľné, ako sa niekto s vyštudovanou ekonómiou, či právom, tak suverénne vyjadruje k vedeckým faktom a spochybňuje ich. Ale to je asi taká naša nátura, cez majstrovstvá sú všetci tréneri, cez pandémiu epidemiológovia. Veľakrát pritom stačí pár klikov a človek si dokáže veľmi ľahko nájsť informáciu z relevantného zdroja. Problémom je však chýbajúce kritické myslenie a schopnosť rozlišovať relevantné informácie od nepravdivej senzácie. Súvisí to však s náladou v spoločnosti a zúfalstvo privádza ľudí uchyľovať sa k hoaxom, keďže sa prvotne často javia ako jednoduchšie riešenia.
Najviac ma ale zaráža ten iracionálny vzdor mnohých ľudí, ktorí ani netušia, proti čomu bojujú, no za každú cenu musia ísť proti systému alebo konkrétnym vyhláseniam len preto, lebo neznášajú politika či politickú stranu, ktorá opatrenia zaviedla. Pričom to s politikou nemá v podstate nič spoločné. Napríklad také rúška, nikomu neubližujú a sú okrem vakcín ďalšou možnosťou, ako sa chrániť, no aj tak sa nájdu ľudia, ktorí budú bezcieľne bojovať za svoje ľudské práva, ktoré sú im kvôli rúškam podľa nich upierané. Ja rozumiem, že sa ľudia boja, pre všetkých z nás je táto situácia nová a strach je prirodzenou reakciou. No je rozdiel medzi strachom a popieraním faktov. Momentálne je hrozne “cool” byť iným, a hoci je originalita skvelá, všetko má svoje hranice. Sama som bola svedkom niekoľkých iracionálnych názorov, kedy sa na začiatku pandémie našli ľudia, ktorí mi tvrdili, že koronavírus je vymyslený a hoci to mám vyštudované, snažili sa ma presvedčiť, že nás v škole klamú a manipulujú. Následne o pár týždňov si už kupovali najdrahšie respirátory a zrazu už bola z neexistujúceho vírusu biologická zbraň. Teraz už je to pre zmenu zas len obyčajné prechladnutie a rúška sú obmedzovanie slobody.
Nie je to však iba o korone. Hoaxy sa šíria internetom aj na mnohé iné témy, ktoré nie sú vždy až také očividné. Influenceri sú kapitolou samou o sebe. Už to nie je iba o krémikoch a zázračných vitamínoch, ktoré nikdy nebudú fungovať, no aj tak si ich vždy niekto kúpi. Dostávame sa do fázy, kedy niektorí influenceri šíria názory, ktoré môžu ohrozovať zdravie ich sledovateľov. Predsa čomu budú deti veriť? Starému vedcovi, čo sa občas objaví v televíznych novinách, keď prechádzajú okolo televízora, počas toho ako rodičia sledujú správy alebo “fešande”, ktorá sa na Instagrame tvári, že zjedla všetku múdrosť sveta a úspech dosiahla, lebo nepozerala na to, čo si myslia ostatní? O to viac som rada, že sa Instagram pomaly stáva miestom, kde máme stále väčšie možnosti sledovať edukatívny obsah s pridanou hodnotou. Stále platí, že naše sociálne siete a to čo nám ponúkajú, si tvoríme my sami, to však súvisí so schopnosťou rozlišovať, čo tým hodnotným obsahom naozaj je.
Sú podľa vás témy, ako prevencia, zdravie, zdravý životný štýl, pohyb, prípadne veda a výskum, dostatočne komunikované do spoločnosti? Alebo je tu priestor na oveľa širšiu diskusiu aj systematické vzdelávanie ľudí o týchto témach?
Myslím, že v tomto máme ako spoločnosť obrovské medzery. Všímam si v poslednom čase, že zdravý životný štýl začína byť čoraz viac „IN“, čo ma veľmi teší. Napriek tomu nám chýbajú schopnosti rozlišovať zdravý životný štýl od niečoho, čo tak len vyzerá – drastické diéty, zelerové detoxy a všetky veci, ktoré mnohí influenceri bez vzdelania v medicíne alebo klinických smeroch, či nutričnej terapii, veselo propagujú. Podľa môjho názoru napáchajú viac škody ako osohu, či už na psychike alebo aj na celkovom zdraví. Často je to cesta k poruchám príjmu potravy. Stále je potrebné vysvetlovať, že najdôležitejšie je, zvoliť si udržateľný a hlavne vyvážený spôsob stravovania.
Čo sa týka vedy, myslím, že sa povedomie o nej začína výrazne zvyšovať, či už je to vďaka pandémii, ale najmä vďaka popularizátorom vedy na sociálnych sieťach. V poslednej dobe pozorujem, že mnohých už prestáva baviť na Instagrame pozerať iba pekné fotky a začínajú sa zameriavať na náučný a hodnotnejší obsah, čo ma veľmi teší. Mám pocit, že na strednej škole mnohí nezistia, že by ich veda alebo aj iné špecifické obory bavili, pretože často nevedia, čo to vôbec obnáša. Na školách sa tomu venuje veľmi málo pozornosti a deti vnímajú vedu len ako hnusnú chémiu a fyziku, ktorým vôbec nerozumeli a dostávali z nich päťky. Pritom ak by sa začalo venovať viac pozornosti súvislostiam a praktickému využitiu ako memorovaniu poučiek, študentov by to omnoho viac bavilo a mali by záujem sa tomu venovať aj po strednej škole.
Čo by sa podľa Vás zmenilo, ak by sa o vede, zdraví a témach s tým súvisiacich, hovorilo v spoločnosti viac? Aký vplyv by to malo na našu spoločnosť?
Naša spoločnosť je tak trochu naruby. Priority máme nastavené z môjho pohľadu niekedy veľmi zvláštne. Povolania, ktoré sú pre našu spoločnosť nevyhnutné a v mnohých prípadoch zachraňujú životy, sú veľmi nedocenené. Napríklad mám veľmi rada šport aj pasívne, aj aktívne, avšak stále nerozumiem, prečo športovec zarobí niekedy aj stonásobne viac ako lekár, vedec, či učiteľ. Skvelé pre spoločnosť by bolo, ak by sa týmto povolaniam navrátila autorita a ľudia by k odborníkom viac vzhliadali. Potom by bola omnoho jednoduchšia komunikácia tém, ako veda, či zdravie, pričom intenzívnejšia komunikácia týchto tém je nevyhnutná. Do veľkej miery by sa tak zmiernilo šírenie hoaxov, o ktorých som hovorila vyššie. To ide ruka v ruke aj s naším zdravím. Keďže si nežijeme zle a máme v podstate neobmedzený prístup k jedlu, začíname lenivieť a nestaráme sa o svoje telo tak, ako by sme mali. Svedčí o tom aj narastajúci počet civilizačných ochorení, ktoré úzko súvisia s nezdravým životným štýlom.
Vyskúšali ste náš DNA Complex test. Zistili ste niečo, čo vás prekvapilo prípadne sa potvrdila nejaká predispozícia, anamnéza, ktorú máte v rodine?
Potvrdili sa mi aj predispozície, ktoré som vzhľadom na rodinnú anamnézu očakávala. Najzaujímavejšia časť bola pre mňa časť o výžive, kde som mala zároveň aj najviac zmien v génoch a zistila som, že v oblasti úpravy stravy mám na čom pracovať. Príjemným bonusom testu bola pre mňa aj časť venovaná športovým predispozíciám, vďaka ktorej som konečne pochopila, prečo je beh pre mňa také utrpenie. Najviac prekvapivým výsledkom bola pre mňa predispozícia na obezitu, čo ma naozaj veľmi prekvapilo pri mojej celoživotnej podvýžive, ktorej sa neviem zbaviť nech zjem čokoľvek. Avšak je to pre mňa upozornením, že večne mladá nebudem a musím si viac dávať pozor na to čo jem. Vďaka genetickým testom o sebe môžeme zistiť veci, o ktorých sme nemali ani tušenia, že sa nás týkajú.
Dáva podľa vás zmysel poznať svoje genetické predispozície? Išli by ste do toho znovu?
Myslím, že genetika je budúcnosťou zdravotníctva a personalizovaná medicína bude jeho nevyhnutnou súčasťou. Hoci sa deťom po narodení robia rôzne testy už teraz, vykonávanie takýchto podrobnejších DNA testov by predišlo v budúcnosti množstvu zdravotných problémov a bolo by možné nastaviť svoj životný štýl na základe genetiky už v skorom veku. Nikto si nechce priznať, že sa ho môže týkať nejaké ochorenie, no ak to človek vidí čierne na bielom, začne sa k svojmu zdraviu stavať trochu inak a viac ho to motivuje pre seba niečo spraviť. Vďaka konkrétnym výsledkom a odporúčaniam dokonca vie aj čo presne môže pre seba spraviť, čo som na výsledkoch testu ocenila najviac. Bez váhania by som do testu šla znova a odporučila som ho aj svojim blízkym, ktorí intenzívne uvažujú nad kúpou.
Keďže vašimi témami sú vedecké fakty, zaujímavosti ale tiež zdravie, zdravý životný štýl, aké odporúčanie by ste dali ľuďom v oblasti zdravia bez ohľadu na to, či poznajú svoje genetické predispozície alebo nie?
Prevencia je základ! Genetické testy sú úžasné v tom, že nám umožnia podchytiť predispozíciu ešte predtým, než dostane šancu prejaviť sa. Nazvala by som to takou „predprevenciou“. Ak sa aj nejaké ochorenie začne v tele rozvíjať, dnešná medicína už dokáže zázraky, avšak nie v každom štádiu ochorenia, preto je nevyhnutné nezanedbávať preventívne prehliadky. Prevenciou je však aj naše správanie sa k vlastnému telu. Byť pohodlný je síce v danom momente fajn, ale do budúcnosti si to vyberie svoju daň. Pod prevenciou teda myslím aj zdravú stravu, dostatok pohybu, dostatok spánku a neodmysliteľne by mala k zdravému životnému štýlu patriť aj psychohygiena, nakoľko psychické problémy začínajú byť v dnešnej hektickej dobe veľkým problémom a okrem toho sú vstupnou bránou aj k mnohým fyzickým ochoreniam.