História vakcinácie, ľudská imunita a očkovanie

Objav vakcinácie siaha ďaleko do histórie. Všetko začína pri mene Edward Jenner. Tento anglický lekár si všimol, že ľudia (hlavne dojičky kráv), ktorí ochoreli na kravské kiahne, boli imúnni na infekciu pravých kiahní. Na základe týchto poznatkov sa v roku 1796 rozhodol vykonať experiment, v ktorom odobral vzorku od ženy infikovanej kravskými kiahňami a následne ju aplikoval do tela osemročného chlapca. U chlapca, infikovaného kravskými kiahňami, pozoroval iba mierne príznaky ochorenia – slabú horúčku, vyrážky v oblasti podpazušia a stratu chuti do jedla.

Dva mesiace po vyliečení cielene infikoval toho istého chlapca vírusom pravých kiahní, ktoré v tých časoch predstavovali ochorenie s vysokou mierou mortality (smrtnosti). Ochorenie pravých kiahní sa u chlapca neprejavilo. Neskôr vykonal ešte dvanásť podobných pokusov a publikoval významnú vedeckú prácu s názvom “Inquiry into the causes and effects of the variolae vaccine“ (”Skúmanie príčin a dôsledkov vakcíny proti variolám”). Edward Jenner je do dnešného dňa považovaný za objaviteľa a priekopníka moderného očkovania.

Pojem vakcinácia (odvodené od slova vacca – krava) však zaviedol až v roku 1800 chirurg Richard Dunning. Objav myšlienky očkovania spustil revolúciu v prevencii infekčných ochorení. Vo vývoji nových vakcín pokračoval aj francúzsky lekár a chemik Louis Pasteur, ktorý ako prvý zreteľne objasnil mechanizmus oslabenia (atenuácie) vírusu. Výsledkom bola príprava vakcíny proti vírusu besnoty (rabies). Rovnakou technikou pripravili Albert Calmette a Camille Guérin v roku 1927 vakcínu proti tuberkulóze. Medzi popredné osobnosti v oblasti očkovania patrí nepochybne aj americký mikrobiológ Maurice Hilleman, ktorý vynašiel viac ako 40 vakcín – z nich najznámejšie sú vakcíny proti osýpkam, mumpsu, hepatitíde A, hepatitíde B, meningitíde, ako aj proti baktérii Haemophilus influenzae.

Imunita a vakcinácia

Imunita je schopnosť ľudského tela rozlíšiť prirodzené zložky ľudského organizmu od tých, ktoré sa bežne v tele nenachádzajú. Táto schopnosť poskytuje ochranu pred infekčnými chorobami tým, že organizmus identifikuje väčšinu patogénov (napr. baktérií alebo vírusov) v tele ako cudzích narušiteľov. Po rozpoznaní týchto narušiteľov sa organizmus snaží patogény čo najskôr zničiť a zabezpečiť tak stabilitu svojho vnútorného prostredia.

Imunita sa vo všeobecnosti rozdeľuje na aktívnu a pasívnu. Pasívnu imunitu je možné navodiť prenosom protilátok z jedného ľudského organizmu do druhého. Tento typ imunity nás chráni len dočasne, vzhľadom na to, že protilátky sa časom degradujú. Protilátky sú bielkoviny imunitného systému, ktoré cirkulujú v krvi a v prípade opätovného stretnutia s patogénom sú okamžite pripravené ho zničiť. Najčastejšou formou pasívnej imunizácie je prenos protilátok z matky na plod.

Aktívna imunita organizmu vzniká po stimulácii imunitných buniek (B-lymfocytov), ktoré následne produkujú protilátky špecifické k danému patogénu. Tento typ imunity v nás pretrváva dlhodobo, často dokonca i po celý život. Aktívnu imunitu proti konkrétnemu ochoreniu je možné získať prirodzene prekonaním choroby, ale aj vakcináciou.

Princíp vakcinácie spočíva v tom, že sa do tela vpichne oslabený patogén alebo jeho časť, ktoré si náš imunitný systém zapamätá vytvorením špecifických protilátok. Keď následne dôjde k skutočnej infekcii, vopred pripravené protilátky sa naviažu na príslušný patogén a imunitný systém ho rýchlo zneškodní.

Existujú rôzne typy vakcín, v závislosti od toho, čo konkrétne ponúkneme nášmu imunitnému systému na zapamätanie:

• Pri vakcíne proti osýpkam sa využíva tzv. „živý atenuovaný vírus“, teda oslabený vírus, ktorý je síce schopný infikovať naše bunky, avšak nie je schopný vyvolať ochorenie.
• Vo vakcíne proti sezónnej chrípke sa nachádza tzv. „inaktivovaný vírus“, ktorý nie je schopný ani infikovať naše bunky.
• Vakcína proti hepatitíde B (žltačke typu B) obsahuje laboratórne syntetizované proteíny (bielkoviny), ktoré sa prirodzene vyskytujú v obale vírusu. Proti týmto vírusovým proteínom si telo samo vytvorí protilátky, bez vyvolania ochorenia.
• Najnovšou technikou pri tvorbe vakcín je využitie priamo nukleovej kyseliny (DNA alebo RNA), ktorá sa vpichne do tela, kde sa z nej vytvorí príslušná bielkovina.

8 dobrých dôvodov, prečo sa dať zaočkovať

Vakcíny majú výrazný vplyv na zdravie človeka, pretože:

1. Každoročne zachraňujú milióny životov.
2. Zabezpečujú dlhotrvajúcu imunizáciu voči konkrétnemu ochoreniu.
3. Indukujú silnú imunitnú odpoveď proti infiltrujúcim patogénom.
4. Sú najbezpečnejšou a najefektívnejšou formou ochrany voči vysoko infekčným ochoreniam, ako je napríklad COVID-19. Je to jednoznačne najúčinnejšia prevencia.
5. Redukujú incidenciu (výskyt) a mortalitu (úmrtnosť) ochorenia.
6. V niektorých prípadoch znižujú závažnosť ochorenia u ľudí, ktorí aj napriek očkovaniu ochorejú.
7. Zaočkovaním seba chránim aj ostatných.
8. Vakcinácia môže byť sprevádzaná miernymi vedľajšími účinkami (napr. pocit únavy alebo zvýšená teplota), ktoré sú však iba dočasné a neporovnateľne slabšie ako priebeh samotného ochorenia.

Anti-vax hnutia a dezinformácie

V súčasnosti pribúda ľudí, ktorí aj napriek dostupnosti bezpečných, účinných a overených očkovacích látok, nie sú ochotní dať zaočkovať seba, či svoje deti. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) dokonca v roku 2019 označila problém odmietania očkovania, ako jednu z desiatich najväčších globálnych zdravotných hrozieb.

Hnutia a organizácie protestujúce proti očkovaniu (tzv. ,,anti-vax“) dennodenne prinášajú odstrašujúce správy, ktoré majú ľudí odradiť od vakcinácie. Anti-vaxeri tvrdia, že vakcíny menia našu DNA a umožňujú výrobu geneticky modifikovaných jedincov, že prostredníctvom vakcín je do nás vkladaný čip na ovládanie ľudí, či prehlasujú, že výroba vakcín sa neriadi oficiálnymi vedeckými protokolmi. Žiadny z týchto výrokov však nie je pravdivý.

Dlhodobo diskutovanou témou bola otázka spojitosti medzi očkovaním a autizmom, ktorá však bola niekoľkokrát jednoznačne vyvrátená mnohými vedeckými štúdiami. Asi najznámejšou osobou, spätou s touto témou, je Andrew Jeremy Wakefield, bývalý britský lekár a akademik, ktorý vo sfalšovanej štúdii nepravdivo preukázal spojitosť medzi MMR vakcínou (osýpky, mumps, rubeola) a autizmom. Nanešťastie, publicita spomínanej nepravdivej štúdie bola vodou na mlyn anti-vaxerským hnutiam a spôsobila vo svete prudký pokles očkovania a výrazný nárast počtu prípadov osýpok.

Ďalší príklad je z nedávnej minulosti, kedy v roku 2018 zomreli na ostrove Samoa po očkovaní MMR vakcínou dve deti. Príčinou smrti však nebola očkovacia látka, ale nesprávna príprava vakcíny, pri ktorej boli použité preexpirované (po dobe použiteľnosti) lokálne anestetiká (látky na znecitlivenie vnímania bolesti). Omylu zdravotných sestier sa bleskovo chytili anti-vaxerské skupiny a okamžite vyvolali konflikt na podnietenie strachu z vakcín. Vo výsledku viedla táto poplašná správa k rapídnemu poklesu očkovania proti osýpkam (na 30 %) a raketovému vzostupu ochorenia na celom ostrove.

Kolektívna imunita je potrebná

Vakcíny predstavujú jeden z najväčších triumfov modernej medicíny. Skôr, ako je každá nová vakcína odporúčaná na použitie a uvedená na trh, prechádza prísnymi bezpečnostnými kontrolami. Hoci výskum a príprava vakcín proti COVID-19 aktuálne prebieha veľmi rýchlym tempom, každá z vyvíjaných vakcín nevyhnutne prechádza všetkými bezpečnostnými kontrolami počas troch fáz klinických skúšok.

V súčasnosti sú k dispozícii vakcíny na viac ako 20 život ohrozujúcich ochorení, ktoré pomáhajú ľuďom všetkých vekových kategórií žiť dlhší a zdravší život. Očkovanie je kľúčovým faktorom primárnej zdravotnej starostlivosti a jednoznačne jedna z najlepších investícií do zdravia.

Vakcíny sú taktiež dôležitým nástrojom pre budovanie kolektívnej imunity, najúčinnejšou formou prevencie proti vysoko-infekčným ochoreniam, ako aj prostriedkom v boji proti čoraz častejšej mikrobiálnej rezistencii (odolnosti mikroorganizmov voči antibiotikám).

Očkovanie znamená prevencia. Pochopenie vlastného tela pomocou analýzy DNA je takisto formou prevencie pred mnohými ochoreniami, ale aj návodom na to, ako podávať lepšie športové výkony a cítiť sa zdravšie. Prečítajte si viac o našom teste.

Zdroje

1. Ada, G. (2001). Vaccines and vaccination. New England Journal of Medicine, 345(14), 1042-1053.
2. Baxby, D. (1999). Edward Jenner's Inquiry after 200 years. Bmj, 318(7180), 390.
3. Craig, A. T., Heywood, A. E., & Worth, H. (2020). Measles epidemic in Samoa and other Pacific islands. The Lancet Infectious Diseases, 20(3), 273-275.
4. Khader, S. A., Divangahi, M., Hanekom, W., Hill, P. C., Maeurer, M., Makar, K. W., … & van Crevel, R. (2020). Targeting innate immunity for tuberculosis vaccination. The Journal of clinical investigation, 129(9), 3482-3491.
5. Plotkin, S. (2014). History of vaccination. Proceedings of the National Academy of Sciences, 111(34), 12283-12287.
6. Pulendran, B., & Ahmed, R. (2011). Immunological mechanisms of vaccination. Nature immunology, 12(6), 509.
7. Riedel, S. (2005, January). Edward Jenner and the history of smallpox and vaccination. In Baylor University Medical Center Proceedings (Vol. 18, No. 1, pp. 21-25). Taylor & Francis.
8. Stern, A. M., & Markel, H. (2005). The history of vaccines and immunization: familiar patterns, new challenges. Health affairs, 24(3), 611-621.
9. https://www.cdc.gov/vaccines/pubs/pinkbook/downloads/prinvac.pdf
10. https://www.who.int/health-topics/vaccines-and-immunization?gclid=CjwKCAiAnIT9BRAmEiwANaoE1UpqfG3sYasNTef_K9gp6P55BHPj-Saaz7BjxbOq8v-dcsAc1vnR6hoCIt4QAvD_BwE#tab=tab_1

Zdroje fotografií

1. Cartoon photo created by crowf – www.freepik.com