Michaela, CEO DNA ERA, založila spoločnosť v roku 2018. Analýzu DNA absolvovala v USA, a rozhodla sa, že podobnú službu chce priniesť aj na Slovensko. Je absolventkou genetiky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského a kurzu Nexteria Leadership Academy. Držiteľkou ocenenia Začínajúca podnikateľka roka 2019 a členka rebríčka Forbes 30 pod 30 za rok 2020.
DNA, chýbajúca časť hádanky na ceste k našim cieľom
Genetické testovanie začína postupne prenikať do našich životov. Analýza DNA odhaľuje genetické tajomstvá, rozdielnosť medzi nami, a taktiež definuje našu fyziológiu, silu ako aj naše fyzické obmedzenia. Niet pochýb o tom, že sa nachádzame na okraji genetickej revolúcie, ktorá sa v najbližších 10 – 20 rokoch prejaví v ešte väčšom pokroku, ako ju vnímame dnes.
Naše gény nie sú nevyhnutne náš osud
Naše gény nie sú nevyhnutne náš osud a ak zmeníme svoj životný štýl prostredníctvom konkrétnych zmien v strave a športovaní, dokážeme výrazne ovplyvniť spôsob, akým sa naše gény „vyjadrujú“. DNA je ako materiál, na ktorý pôsobí prostredie, avšak bez analýzy DNA nám pri našich snahách o zmenu chýba významný kus hádanky.
Čo vlastne DNA je?
Deoxyribonukleová kyselina alebo skrátene DNA je dedičným materiálom u takmer všetkých organizmov žijúcich na našej planéte, od tých najprimitívnejších ako sú mikroorganizmy, cez rastliny, huby, zvieratá až po človeka (výnimku tvoria niektoré vírusy, ktorých genetickú informáciu tvorí molekula RNA). Väčšina DNA je umiestnená v bunkovom jadre (podľa toho nazývaná aj jadrová DNA), ale menšie množstvo DNA sa nachádza aj v iných bunkových organelách. Veľmi zjednodušene si organely bunky môžeme predstaviť ako orgány nášho tela, teda časti, ktoré plnia špecifické funkcie, napr. ako žalúdok plní funkciu trávenia, tak mitochondrie sú zodpovedné za bunkovú energiu.
Ľudské telo je tvorené biliónmi buniek, z ktorých takmer každá obsahuje tú istú molekulu DNA
Táto molekula DNA zahŕňa celý genetický materiál, ktorý označujeme pojmom genóm. Informácia v DNA je uložená ako kód pozostávajúci zo štyroch chemických báz: adenínu (A), guanínu (G), cytozínu (C) a tymínu (T).
Ľudská DNA sa skladá z približne troch miliárd báz (písmeniek), pričom viac ako 99,9 % týchto báz je rovnakých u všetkých ľudí. Líšíme sa teda len v 0,1 %. Vedeli ste napríklad, že človek a kapusta zdieľajú na 40 – 50 % tú istú DNA?
Poradie, alebo tiež sekvencia báz, určuje dostupné informácie pre budovanie a udržiavanie organizmu analogicky k spôsobu, akým sa objavujú písmená abecedy v určitom poradí a vytvárajú slová a vety. Bázy DNA sa navzájom spájajú, A s T a C s G, aby vytvorili jednotky nazývané bázové páry. Každá z báz je tiež pripojená k molekule cukru (deoxyribóze) a fosfátu (zvyšku kyseliny trihydrogenfosforečnej). Báza, cukor a fosfát sa spolu nazývajú nukleotid. Nukleotidy sú usporiadané do dvoch dlhých paralelných reťazcov tvoriacich takzvanú dvojzávitnicu, alebo dvojitú špirálu. Štruktúra dvojitej špirály DNA sa tak trochu podobá zatočenému rebríku, pričom bázové páry tvoria šteblíky rebríka a molekuly cukru a fosfátu tvoria postranné časti (kostru rebríka).
Prečo by sme sa mali vlastne zaujímať o DNA?
DNA je zodpovedná za prenos všetkých genetických informácií. DNA kód si môžeme predstaviť ako kuchársku knihu plnú receptov, obsahujúcu všetky pokyny potrebné pre vaše telo, jeho správny vývoj a fungovanie. Recepty sú v tomto prípade gény a ich receptúra je potrebná na tvorbu výsledných produktov, väčšinou bielkovín. Gén je špecifický úsek DNA, ktorý naše bunky inštruuje o tom, ako vytvoriť proteín. A práve proteíny vykonávajú dôležité biologické úlohy v našich bunkách.
Zdroje:
- https://www.genome.gov/genetics-glossary/Deoxyribonucleic-Acid
